Potok

Autor: Vladimír Babic | 1.7.2020 o 14:29 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  17x

 

Čítal som veľa vyjadrení lásky a myslel som si, že viem čo je to milovať.

Videl som les pokrytý farebným lístím a veril som, že som spoznal jeseň.

Pri západe slnka som uveril tomu, že zem je guľatá

a pri nekonečných letných večeroch hľadiac na hviezdy, že mám krídla.

 

Bol som presvedčený o tom, že to čo mám je navždy,

že ani smrť mi nevezme niečo tak skutočne neskutočné

a pritom stačilo jedno rozhodnutie.

 

Čas je milosrdný a hustý dážď vylieči každú ranu.

Kráčať sa dá aj s jazvami.

Úsmev človeka sa opäť javí ako zohriata izba na Vianoce.

Objatie, ako praskajúci oheň v kozube a jednoduché „ahoj“

sa opäť stalo tak úprimné ako nádych po vynorení sa.

 

Jednoduché gesto prekročenia potoka získalo silu armády.

Zurčiaca voda – tak upokojujúca - šepká tiché tóny

a veriac v seba sa usmievam.

Chýbal som si.

Ach, ako som si chýbal.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kto vyzradil Kyselicu? Ministerstvo o svojom vyšetrovaní mlčí

Naď môže Kyselicu zbaviť mlčanlivosti.

Dobré ráno

Dobré ráno: Drogový kamión za miliardy skončil ako blamáž

Záhadný kamión kamión priviezol pervitín z Mexika.

Komentár Petra Schutza

Korona v lete

Plošné reštrikcie sú definitívne mimo úvah reálnej politiky.


Už ste čítali?